Východiskový bod : Čingov

Prielomom Hornádu – východ

Čingov – Pod Tomášovským výhľadom – Letanovský mlyn – Kláštorisko – Čingov

Poloha : Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod : Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh : Čingov – Biely potok--ústie 1/2 hod. – Pod Tomášovským výhľadom 1/4 hod. – Letanovský mlyn 3/4 hod. – Kláštorisko 1 hod. – Kyseľ-ústie 1/2 hod. – Biely potok-ústie 3/4 hod. – Čingov 1/2 hod.
Spolu : 4 1/4 hod
Prevýšenie : 280 m

Náročnosť : stredne náročná okružná túra. Najnáročnejšie sú krátke úseky v Prielome Hornádu zabezpečené technickými pomôckami. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Pomerne namáhavý je výstup do Kláštoriska a následný zostup k Bielemu potoku a krátke úseky v doline Tomášovská Belá zaistené lávkami. Ostatné úseky vedú nenáročným terénom. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, avšak po celý čas si treba všímať častú zmenu farby turistických značiek.
Popis trasy : stredne náročná okružná túra. Najnáročnejšie sú krátke úseky v Prielome Hornádu zabezpečené technickými pomôckami. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Pomerne namáhavý je výstup do Kláštoriska a následný zostup k Bielemu potoku a krátke úseky v doline Tomášovská Belá zaistené lávkami. Ostatné úseky vedú nenáročným terénom. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, avšak po celý čas si treba všímať častú zmenu farby turistických značiek. Základná trasa: Túra umožňuje spoznať východnú časť Prielomu Hornádu u, ktorá je súčasťou NPR Prielom Hornádu. Vystupuje na lúčnu planinu Kláštorisko. Toto rekreačné stredisko ležiace v centre severnej časti Slovenského raja je najvýchodnejšou časťou rozľahlej planiny Glac. V závere výlet zahŕňa prechod malebnou dolinou Tomášovská Belá zabezpečenou mostíkmi a rebríkmi. Začneme od ústrednej orientácie v Čingove (490 m) a vydáme sa po modrej značke (2829) západným smerom proti toku Hornádu. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou vedúcou cez rozšírenú časť Prielomu Hornádu popod skalné útvary Kazateľnica, Ihla a Tomášovský výhľad. Od rázcestia Biely potok-ústie (510 m) smerujeme doprava cez mostík, kde modrá značka krátko vedie spolu so zelenou značkou k smerovníku Biely potok-rázcestie (524 m). Ďalej pôjdeme po zelenej značke (5723) a cez mostík sa dostaneme na rázcestie Pod Tomášovským výhľadom. Pokračujeme po modrej značke (2819) príťažlivým, avšak náročným prechodom časťou Prielomu Hornádu zabezpečenou mostíkmi, reťazami a stúpadlami. Postupne prejdeme cez mostík Nad úžinou k stúpadlám Nad tíšinou. Neskôr nás čakajú stúpadlá Pri jaskyni a v závere prejdeme cez stúpadlá Pod mlynom. Od prameňa pokračujeme pohodlnou lesnou cestou do rekreačnej oblasti Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu. Na rázcestí v Letanovskom mlyne (513 m) opustíme pred kamenným kartuziánskym mostom Prielom Hornádu. Odbočíme doľava po červenej značke (0911). Strmšie vystúpime lesným chodníkom a neskôr miernejšie prídeme lesnou cestou do Kláštoriska (770 m), ktoré ponúka možnosť občerstvenia a prehliadky rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. V ďalšej časti výletu pokračujeme od rázcestia v Kláštorisku po žltej značke (8886) k rázcestiu Kláštorisko-lúka (785 m). Odbočíme doprava a žltou značkou strmo klesneme do doliny Tomášovská Belá. Od rázcestia Kyseľ-ústie (556 m) smerujeme doľava po zelenej značke (5723). Tento náročnejší úsek zdoláme pomocou mostíkov a lávok. Stále pôjdeme popri Bielom potoku. Od rázcestia Biely potok-ústie pokračujeme po modrej značke (2829) späť do Čingova (490 m). Viaceré chaty a hotely v tejto osade ponúkajú možnosť občerstvenia a ubytovania.

1.Prielom Hornádu (národná prírodná rezervácia) jeden z najznámejších a najkrajších kaňonov na Slovensku. Začína sa Hrdlom Hornádu južne od Hrabušíc v Hornádskej kotline a končí sa pod letoviskom Čingov pri Smižanoch. V približne 13 km dlhom úseku sa rieka zarezáva až do hĺbky 150 m do okrajovej severnej časti Slovenského raja, ktorú tvoria prevažne triasové vápence. Najnavštevovanejším miestom je Tomášovský výhľad. V najdivokejšom mieste nazývanom Železná brána sa tiesňava zužuje na 10 až 15 m a rieku z oboch strán zvierajú skalné steny. Vznikla procesom antecendencie, keď sa územie, ktorým rieka tiekla, zdvíhalo a Hornád sa doň zarezával. V časti od Hrdla Hornádu po Ľudmianku sa vytvorili zaklesnuté meandre. Územie je zaujímavé aj z vegetačného hľadiska s listnatými stromami na južne exponovaných svahoch a ihličnanmi na severných úbočiach (na strmých svahoch kaňonu sú porasty reliktných borín) a mnohými chránenými druhmi (lykovec voňavý, prilbica jedhojová). Dolným úsekom doliny Hornádu vedie trasa náučného turistického chodníka s 11 informačnými tabuľami.